IRAK – aktuálna situácia po vojne a repatriácia utečencov

01-01-2007 Utečenci z Iraku v rôznych krajinách už začali horlivo pomýšľať na návrat domov, niektorí z nich dokonca po niekoľkých rokoch prežitých v exile. Pravda, návrat a reintegrácia budú patriť medzi najvýznamnejšie úlohy a výzvy v rámci povojnového Iraku. Popri náhlych zmenách, ktoré v Iraku prebiehajú, UNHCR teraz presúva dôraz […]

01-01-2007

Utečenci z Iraku v rôznych krajinách už začali horlivo pomýšľať na návrat domov, niektorí z nich dokonca po niekoľkých rokoch prežitých v exile.

Pravda, návrat a reintegrácia budú patriť medzi najvýznamnejšie úlohy a výzvy v rámci povojnového Iraku. Popri náhlych zmenách, ktoré v Iraku prebiehajú, UNHCR teraz presúva dôraz z úlohy ktorá spočívala v príprave na zvládnutie možného prílevu státisícov utečencov do susedných štátov počas vojny, na úlohu možného návratu státisícov irackých utečencov do vlasti. Ako súčasť tohto procesu UNHCR pripravil predbežný plán repatriácie (navrátenia utečencov do vlasti) a reintegrácie pre 500 000 irackých utečencov , pričom odhad z krajín okolitého regiónu je až 900 000.

Ak sa v Iraku vytvorí vhodné politické prostredie, ktoré podporuje dobrovoľný návrat – momentálne sme však ešte od takejto situácie ďaleko – UNHCR chce byť pripravené. Taktiež je naďalej pripravené aj na možný odchod ľudí z Iraku, kde pokračujúca neistota , krehké náboženstvo a etnické napätie by mohli mať za následok ďalšie presídľovanie. Preto aj v súčasnej situácii za týchto okolností ponecháme v susedných krajinách ten istý stupeň pripravenosti. Doteraz UNHCR vynaložilo 30 miliónov USD na prípravu, najmä na vytvorenie zásob a vybavenia, ktoré môže byť použité v Iraku alebo v prípade potreby inde.

Výška rozpočtu na prípravu plánu reintegrácie a repatriácie je 118 miliónov USD na 8 mesiacov, čo znamená, že sa stále pracuje v rámci ” irackého rozpočtu naliehavej pomoci” ktorý sa pohyboval okolo 154 miliónov USD. Tento rozpočet vznikol na pokrytie možných potrieb viac ako 600 000 utečencov po dobu 6 mesiacov. Práca v rámci repatriácie a reintegrácie bude súčasťou celkového humanitárneho úsilia OSN v Iraku pod vedením humanitného koordinátora OSN, s ktorým bude UNHCR udržiavať blízku spoluprácu.

Predbežný plán repatriácie a reintegrácie zahŕňa sektory ako príbytky (20 miliónov USD); potreby v domácnosti (18 miliónov USD); ochrana, právna pomoc a monitorovanie (16,8 miliónov USD); transport a preprava pre utečencov (15 miliónov USD). Plán obsahuje údaje pre počet možných navrátilcov, určuje kritéria ktoré musia byť dodržané pred začatím organizovaného návratu, definuje možné prekážky, ako aj úlohu UNHCR na základe medzinárodného mandátu zahŕňajúceho úlohu poskytovania riešení pre utečencov.

Plán obsahujúci odhad 500 000 možných navrátilcov vychádza z niekoľkých predpokladov.

Z 212 000 irackých utečencov žijúcich v susedných krajinách, a to najmä v Iráne (kde ich je 202 000), UNHCR odhaduje, že približne 165 000 by sa eventuálne mohlo vrátiť domov. Ďalších 183 000 Iračanov žije v industrializovaných krajinách , kde je väčšina z nich dostatočne dobre integrovaná a nemusí mať záujem o návrat domov. I napriek tomu , plán UNHCR počíta s možnosťou pomôcť 35 000 ľudom z tejto skupiny. Taktiež je známe, že vo svete žije okolo 84 000 irackých žiadateľov o azyl a plán predpokladá , že približne tri štvrtiny z nich (okolo 60 000) sa vráti do vlasti. Okrem ho existuje približne 450 000 Iračanov nachádzajúcich sa v situácii podobnej situácii utečencov (hlavne v Jordánsku a Sýrii) a plán predpokladá, že asi 50 až 60 percent z nich ( čo je okolo 240 000 ľudí) sa vráti domov do Iraku.

Keďže bez pochýb môže nastať situácia, že do krajiny sa budú vracať ľudia ešte pred dosiahnutím akejkoľvek stability či bezpečnosti v krajine, UNHCR bude podporovať návrat iba v prípade dodržania určitých hlavných princípov. Tieto kritéria obsahujú schopnosť poskytnúť navrátilcom fyzickú, materiálnu a právnu ochranu. Ich fyzická ochrana musí byť zaručená predstaviteľmi v Iraku, a musí tiež zahŕňať ukončenie násilia a neistoty na právnom základe.Pod materiálnou ochranou UNHCR rozumie prístup k prostriedkom na prežitie a prístup k základným službám v začiatkoch návratu – ako napr. prístup k pitnej vode, jedlu a zdravotným službám. Po čase by sa mali monitorovať merateľné výsledky na zaistenie udržateľnej a pokračujúcej reintegrácie. Právna ochrana zahŕňa pomoc v prípade porušovania ľudských práv, antidiskrimináciu a prístup k súdom.

Taktiež by mala byť zabezpečená podmienka dodržiania dobrovoľnosti návratu , a to za bezpečných a dôstojných podmienok. UNHCR chce napĺnať požiadavky ochrany zraniteľných skupín , a zabezpečiť, aby UNHCR malo voľný prístup k utečencom na rôznych stupňoch počas celého procesu návratu.Práca UNHCR by sa prevažne sústreďovala na otázky tradičnej ochrany a na právne aktivity. I napriek tomu, že plán nezahŕňa potreby tzv. vnútorných presídlencov v rámci územia krajiny, skúsenosti z lokalít ako napr. z Balkánu nás učia , že v prípade povojnovej obnovy v etnicky rôznorodých oblastiach mnohéo problémy zdieľajú nilen utečenci ktorí sa navracajú, ale aj uľdia presídlení v rámci územia krajiny.Tieto problémz sú rôzne a zahŕňajú rôzne aspekty, od extrémne komplikovaných majetkových záležitostí až po fyzickú a právnu ochranu zraniteľných skupín. V takýchto prípadoch UNHCR poskytovalo ochranu a pomoc obom skupinám a mohla by tak isto postupovať i v Iraku, kde mnohí utečenci a presídlenci v rámci krajiny pochádzajú z tých istých oblastí, boli nútení opustiť svoj domov s podobných dôvodov a počas návratu do krajiny sú vystavení podobným problémom.

UNHCR pripomína, že i naďalej žiada vlády štátov o dočasné zastavenie nútených návratov tých Iračanov, ktorým nebol udelený štatút utečenca a žiada pre nich dostatočnú formu ochrany v tomto prechodnom období.

Aj keď sa UNHCR pripravuje na proces repatriácie potrvá ešte nejaký čas, kým sa plne naplnia podmeinky na dosiahnutie tohto procesu.