Zaistenie | Zasadzovanie sa za primerané podmienky

Žiadať o azyl je základným ľudským právom. Aby žiadatelia o azyl mohli využiť toto svoje právo a uniknúť pred prenasledovaním, sú často nútení vstúpiť na územie krajiny nelegálne.

V Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 sa hovorí, že štáty nesmú trestať utečencov a žiadateľov o azyl za nelegálny vstup na ich územie, ak títo utečenci prichádzajú priamo z krajiny, kde boli prenasledovaní, a bezodkladne sa prihlásia príslušným orgánom, čím preukážu opodstatnený dôvod na svoj nelegálny vstup do krajiny. Podľa záverov, ku ktorým dospeli vlády krajín spolu s výkonným výborom UNHCR, smú  byť utečenci a žiadatelia o azyl zaistení len vo výnimočných prípadoch, akým je napríklad situácia, keď orgány musia overiť ich identitu, prípadne zistiť opodstatnenosť ich žiadosti. Ďalej v prípadoch, keď tieto osoby zničia svoje cestovné či identifikačné doklady alebo keď použijú falošné dokumenty s cieľom zmiasť príslušné orgány. Ďalším dôvodom na zaistenie môže byť ochrana verejného poriadku alebo bezpečnosti.

Podľa týchto medzinárodných noriem, by nevinní žiadatelia o azyl, napr. z byrokratických dôvodov, mali byť zaistení len v prípade, že je to posledné východisko. Takéto zaistenie by malo trvať čo najkratšie.

V súčasnosti je zaisťovanie utečencov a žiadateľov o azyl v stredoeurópskych krajinách stále častejšie. Preto sa UHNCR v strednej Európe zasadzuje proti zaisťovaniu nevinných utečencov a žiadateľov o azyl. V prípade vzrastajúceho počtu zaistených monitoruje úrad UNHCR podmienky zaistenia, dostupnosť bezplatnej právnej pomoci a podmienky v útvaroch zaistenia.

Podľa Pokynov UNHCR o zaistení, je treba dodržiavať určité pravidlá. Žiadatelia o azyl by mali byť umiestnení v samostatných útvaroch zaistenia, v žiadnom prípade nie vo väzniciach, ani spoločne s odsúdenými zločincami alebo osobami vo vyšetrovacej väzbe.

Pokiaľ sú žiadatelia o azyl zaistení, mali by mať prístup k základným hygienickým zariadeniam, náležitej zdravotnej starostlivosti a psychologickému poradenstvu. Malo by im byť umožnené praktizovať svoje náboženstvo, dodržiavať preferovaný spôsob stravovania a vykonávať nejaký druh fyzickej aktivity v interiéri, ako aj v exteriéri.  Mali by mať prístup k ďalšiemu vzdelávaniu alebo odbornej príprave. Mala by im byť poskytnutá možnosť pravidelného kontaktu a návštev priateľov, príbuzných, náboženského, sociálneho alebo právneho poradcu. Okrem toho by mali mať prístup k informáciám o prebiehajúcom konaní v rôznych jazykoch a možnosť podávať sťažnosti.

UNHCR sa obzvlášť zasadzuje za to, aby neboli zaisťované deti, vrátane maloletých bez sprievodu. Zavádza alternatívy pre zaisťovanie detí v prípadoch, keď sa štát chce vyhnúť úteku dieťaťa počas azylového konania. Deti v sprievode svojich rodičov nesmú byť zaistené, ani za predpokladu, že je to jediný spôsob udržania celistvosti rodiny.

Deti nesmú byť zaistené v rovnakých priestoroch s dospelými. Musia mať nárok na vzdelanie, vytvorené podmienky pre odpočinok, hru, aby tak došlo k zmierneniu stresu a traumy. Maloletým bez sprievodu by mal byť ustanovený opatrovník alebo poradca.