Dohovory o osobách bez štátnej príslušnosti | Kľúč k ochrane osôb bez štátnej príslušnosti

Štátna príslušnosť je právny zväzok medzi štátom a občanom, ktorý každému občanovi poskytuje identitu a umožňuje využívať širokú škálu práv. Byť osobou bez štátnej príslušnosti znamená, že človek nie je štátnym príslušníkom žiadneho štátu. V súčasnosti je vo svete približne 12 miliónov ľudí bez štátnej príslušnosti. V roku 1954 medzinárodné […]

19 Dec 2016

Štátna príslušnosť je právny zväzok medzi štátom a občanom, ktorý každému občanovi poskytuje identitu a umožňuje využívať širokú škálu práv.

Byť osobou bez štátnej príslušnosti znamená, že človek nie je štátnym príslušníkom žiadneho štátu. V súčasnosti je vo svete približne 12 miliónov ľudí bez štátnej príslušnosti.

V roku 1954 medzinárodné spoločenstvo prijalo Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, ktorý sa zaoberá problémami týchto osôb. Dohovor z roku 1954 definuje pojem „osoba bez štátnej príslušnosti“ a zabezpečuje, aby takéto osoby mohli využívať svoje ľudské práva bez diskriminácie, ponúka im možnosť získať cestovné doklady a doklady totožnosti. Dohovor tiež vyžaduje, aby signatárske štáty napomáhali integrácii takýchto osôb a umožnili im získať štátne občianstvo.

Vhodná národná legislatíva a správna registrácia narodených detí sú prevenciou, aby sa ľudia nestávali osobami bez štátnej príslušnosti. S cieľom znížiť počet osôb bez štátnej príslušnosti bol v roku 1961 prijatý Dohovor o znižovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti. Dohovor poskytuje možnosti získania občianstva osobám, ktoré by inak boli bez štátnej príslušnosti a ktoré majú určitý vzťah s daným štátom, či už svojím miestom narodenia alebo pôvodom.

Obidva Dohovory sú základnými právnymi nástrojmi na ochranu osôb bez štátnej príslušnosti po celom svete a pri prevencii zvyšovania počtu osôb bez štátnej príslušnosti. Hoci sú doplnené zmluvami  na regionálnej úrovni a medzinárodným právom ľudských práv, zostávajú jedinými globálnymi Dohovormi svojho druhu.

Do dnešného dňa k Dohovorom pristúpilo iba niekoľko štátov, čo v praxi znamená, že ochrana a znižovanie počtu osôb bez štátnej príslušnosti nie sú dostatočné. Aj z tohto dôvodu Valné zhromaždenie OSN rozšírilo v roku 1995 mandát  UNHCR aj na poskytovanie ochrany osobám bez štátnej príslušnosti a na spoluprácu s vládami jednotlivých krajín. Úlohou UNHCR je aj podporovať pristúpenie štátov k obidvom Dohovorom.

Dohovor z roku 1954

Dohovor z roku 1961

Mapa