Michaela hovorí príbeh
18-06-2014 „Myslím si, že pri každodennej práci s utečencami máme tendenciu prevziať vedenie v situáciách, ktoré život prináša. Pretože sa nám to zdá byť správne – z pozície sociálneho pracovníka, alebo to je pre nás jednoduchšie a rýchlejšie. Nejako zabúdame na to, že sú to nezávislé, múdre a zodpovedné osoby, ktorým sa len vinou okolností prihodilo, […]
18-06-2014
„Myslím si, že pri každodennej práci s utečencami máme tendenciu prevziať vedenie v situáciách, ktoré život prináša. Pretože sa nám to zdá byť správne – z pozície sociálneho pracovníka, alebo to je pre nás jednoduchšie a rýchlejšie. Nejako zabúdame na to, že sú to nezávislé, múdre a zodpovedné osoby, ktorým sa len vinou okolností prihodilo, že dočasne potrebujú pomoc a poradiť.
Tento príbeh sa stal už pred niekoľkými rokmi. Išla som na ukrajinskú ambasádu so somálskym mužom. Mal ukončené štúdium medicíny v anglickom jazyku na Ukrajine a potreboval preložiť svoje diplomy aby ich akceptovala slovenská strana. Rozprávala som sa s úradníkom za priehradkou a môj klient sedel za nami. Veľmi ťažko sme sa s úradníkom dorozumievali pretože on nevedel po slovensky a skoro vôbec po anglicky. Nepovedala som klientovi, že mám problémy s komunikáciou a ani som ho nepožiadala o pomoc, keďže som predpokladala, že nevie po ukrajinsky – veď študoval v anglickom jazyku. Zrazu sa zdvihol, podišiel k pultu začal hovoriť na úradníka plynulou ukrajinštinou. Chlap sa zasmial, potriasol si s ním ruku a zrazu sa bavili ako starý kamaráti. Zachytávala som len zlomok ich debaty – keďže hovorili fakt veľmi rýchlo. Tak dobre sa bavili, že som sa cítila ako piate koleso na voze. Úradník vyšiel spoza svojho pultu, vymenili si ešte niekoľko potriasaní rúk a potľapkaní po chrbtoch. A celý problém s overením diplomov vybavili veľmi rýchlo. Mne by to trvalo niekoľko hodín…
Nesmieme zabúdať na to, že títo ľudia museli utiecť zo svojich krajín. Že prežili situácie, ktoré si my ani nevieme predstaviť. Opustili svoje domovy, rodiny a priateľov… nehovoriac už o životnom štandarde, sociálnom statuse a základnom pocite bezpečia – pocite, že niekam patria. Je mnoho aspektov života keď nie my, ale utečenci sú tí, ktorí nás môžu naučiť ako sa vyrovnať so zložitými situáciami či ako nájsť silu vo svojom vnútri, ísť ďalej a prijať zmeny. Som si istá že tak ako jednotlivci, tak aj spoločnosť ako taká sa má veľa učiť od utečencov.“
Michaela Guldanová, sociálna pracovníčka o.z. Marginal