Utečenci/Azylanti | Útek z nebezpečenstva

Poskytovanie azylu ľudom utekajúcim pred prenasledovaním do zahraničia je jedným z najstarších znakov civilizácie. Zmienky o azyle sa nachádzajú v textoch z obdobia spred 3 500 rokov, teda z času, keď prekvitali staré ríše na Blízkom východe, akými boli Chetiti, Babylónčania, Asýrčania a starovekí Egypťania. Po viac ako troch tisícročiach sa ochrana utečencov stala jadrom mandátu UNHCR, ktorý bol založený za účelom pomoci utečencom, konkrétne tým, ktorí čakali na návrat domov po skončení Druhej svetovej vojny.

Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 je kľúčovým dokumentom zaoberajúcim sa medzinárodnou ochranou utečencov už šesť desaťročí. Podľa Dohovoru utečenec je osoba, ktorá má “oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu.”

Od svojho založenia v roku 1950, UNHCR poskytol pomoc a ochranu desiatkam miliónov utečencov po celom svete.

Utečenci nepožívajú ochranu svojho domovského štátu – v skutočnosti sú to práve štátne orgány ich krajiny pôvodu, ktoré ich prenasledujú. Ak im ostantné krajiny neumožnia vstup na svoje územie alebo im nepomôžu ak už sa ocitli na ich území, môžu ich tým odsúdiť na smrť – alebo na neznesiteľný život v tieni, bez akéhokoľvek živobytia a práv.

Základným cieľom ochrany utečencov je pomôcť im nájsť trvalé riešenia, ktoré im umožnia znovu si vybudovať svoje životy v dôstojnosti a mieri.

Počet osôb, ktorým bol udelený azyl alebo iná forma medzinárodnej ochrany v strednej Európe sa pohyboval od 3 500 do 4 400 ročne v období od roku 2007 do roku 2009.